(12. – 21. 3. 2026, Heraklion, Kréta)
Majstrovstvá Európy Ju-Jitsu GI sa uskutočnili na Kréte – v Heraklione. Podujatie bolo zorganizované na veľmi vysokej úrovni. Slovensko nominovalo už ostrieľaných zápasníkov a verili sme, že nám podujatie prinesie viacero cenných kovov. Bolo to časovo náročné, lebo celé podujatie trvalo 9 dní. Obsahovalo množstvo vekových a váhových kategórií a tiež 4 súťažné disciplíny. Slovenskí reprezentanti súťažili iba v disciplíne Ju-Jitsu (Ne-Waza). V ostatných disciplínach (fighting, duo a show) ešte nemáme zastúpenie.
Výprava cestovala po skupinách podľa toho, kto kedy zápasil. Letenky, doprava a ubytovanie boli takisto logisticky veľmi náročné. Celkovo sme riešili 24 rôznych letov, ktoré na seba nadväzovali. Pri rezervácii leteniek sme sa zapotili skoro rovnako ako v príprave na podujatie. Navyše sa na mieste podujatia konal ešte pred začiatkom Kongres JJEU, na ktorom sme sa ako plnohodnotný člen potrebovali zúčastniť.
Na podujatí sa ako prví predstavili bratia Mlynčekovci a T. Košecký, ktorý mal v kategórii U21 premiéru. Všetci traja počas všetkých prípravných turnajov a ligy dokazovali, že sú na Slovensku naozaj špička a miesto v reprezentácii im právom patrí. Na ME to potvrdil hneď prvý deň Miroslav Mlynček, ktorý po 4 náročných zápasoch vybojoval zlato! Pred rokom sa mu podarilo získať zlato v tej istej kategórii aj v NO GI. Znovu potvrdil, že je naozaj skúsený a kvalitný zápasník. Má za sebou dokopy vyše 500 zápasov, z toho v reprezentácii už takmer 50. Tento rok mal v kategórii 19 zápasníkov.
Matej Mlynček začal turnaj tiež veľmi dobre. Chýbalo mu trochu športového šťastia a bol by siahol na medailu. Žiaľ, po dvoch výhrach a dvoch prehrách skončil na 7. mieste z celkovo 20 zápasníkov. V tej istej kategórii nastúpil aj Timotej Košecký. Podal dobré výkony, ale bolo vidno, že sa ešte potrebuje udomácniť vo vyššej vekovej kategórii. Po dvoch prehrách mu zostala 17. priečka.
Ďalší deň šampionát pokračoval a našou zástupkyňou bola Natália Sitárová. Aj ona mala veľmi dobre obsadenú kategóriu (13 zápasníčok). Verili sme, že bude medaila. Natália bola dobre pripravená a verila si. Pozerali sme aj ostatné zápasy v jej kategórii. Podľa výkonov sme vedeli, že ohroziť ju môže len zápasníčka AIN – neutrálna športovkyňa. A tak aj bolo. Natália sa bez problémov dostala do semifinále a tam ju čakala spomínaná Ruska. Bol to vyrovnaný zápas, v ktorom Natália prehrala len na pomocné body. Súperka išla takticky veľmi dobre. Natália nedokázala prejsť cez jej guard a nakoniec jej zostal boj o bronz. Tam znova sebavedome potvrdila svoje kvality a získala bronzovú medailu.
V tom čase sa už k výprave pripojil Adrián Fašianok – jediný zástupca v kategórii dospelých zápasníkov (21 až 34 rokov). Bola to Adriánova premiéra v tejto kategórii. Pred zápasmi sa cítil pripravený. Veril, že prestup do kategórie mužov zvládne a podarí sa mu uchytiť nejaké umiestnenie. Prvý zápas mal proti súperovi z Nemecka. Nemcovi sa podarilo Adriána sweepnuť a zobrať mu chrbát. Adriánovi sa podarilo z backu uniknúť a dostať sa do výhodnej pozície, no na nabodovanie už nezostával čas, a tak prehral na body. V druhom zápase dostáva proti sebe reprezentanta z Moldavska. Väčšinu zápasu strávili v „korytnačke“, no súper dobre bránil chrbát a Adriánovi sa podarilo získať len výhody. Ku koncu súper získal ešte jednu výhodu, a tak išli do predĺženia, v ktorom nakoniec Adrián prehral. Jeho cesta na ME GI 2026 tu teda končí. Vie, na akých veciach musí potrénovať, a verí, že najbližšie príde lepšie pripravený.
Nasledoval jeden deň voľna. Síce bez zápasenia, ale bolo treba sa odvážiť na ďalší súťažný deň. To už bola výprava skoro kompletná. Pripojil sa Michal Kukumberg, ktorý mal na turnaji konečne aj dosť súperov v kategórii masters (doteraz zápasil vždy u dospelých, lebo v jeho kategórii nemal súperov). A tiež sa pripojili aj traja zástupcovia z kategórie U18: Alexandra Jakubcová, Ela Kováčová a Samuel Škorec.
Michal Kukumberg v kategórii masters predviedol perfektný a bezchybný výkon. Vyhral všetky zápasy pred časovým limitom a získal ďalšie zlato pre Slovensko. Michalovi gratulujeme a veríme, že sa mu podarí zabojovať aj v lete na MS, ktoré budú v Abú Zabí (Abu Dhabi).
Štvrtok 19. marca nás čakal veľmi náročný deň. V ten deň zápasili až traja naši reprezentanti. Samuel Škorec sa predstavil v kategórii U18 do 56 kg. Bola to jeho premiéra v kategórii, kde sú už veľmi otvorené pravidlá. Sú to pravidlá, ktoré majú aj kategórie U21 a 21+. Teda je dovolených oveľa viac ukončovacích techník. Samuel dostal v 1. kole Izraelčana. Na súperovi bolo vidno, že je extrémne namotivovaný. Rýchlym nástupom zaskočil Samuela a po chvíli ukončil zápas na submission. V double elimination už mal Samuel lepší zápas. Podarilo sa mu súperovi nasadiť jeho obľúbený triangel a postúpil ďalej. V ďalšom zápase ho čakal Rus. Ten Samuela porazil na kneebar a Samuel na podujatí skončil. Celkovo obsadil 9. miesto.
Alexandra Jakubcová, ktorá už pravidelne nosí medaily zo sveta aj Európy, sa na turnaj tešila. Ak aj mala stres, tak to na nej nebolo vidno. A v zápasoch už vôbec nie. Ako skúsená zápasníčka vedela, že na takýchto podujatiach sa nevyhráva na krásu a často je potrebné myslieť aj takticky. To bolo vidno aj v zápasoch. V prvom zápase s Francúzkou sa jej podaril sweep a potom v pokoji kontrolovala hornú pozíciu. V ďalšom zápase prechádzala súperke open guard. Keď sa jej nepodarilo prejsť do čistej pozície, tak zostala hore v half guarde, za čo dostala výhodu. Odtiaľ si dávala pozor, aby ju súperka nepretočila, a zároveň sa snažila urobiť wristlock. Zápas skončil na výhody (dve výhody), ale to nám stačilo. Vo finále ju čakala Ukrajinka, s ktorou už mala niekoľko zápasov. Alexandra približne po minúte a pol prešla open guard a rozhodla sa pracovať zdola z open guardu, ktorý má naozaj výborný. Súperka jej ho nevedela prejsť. Nakoniec skončili v half guarde. Alexandra mala pripravený underhook, aby mohla v momente ísť súperke na chrbát alebo ju pretočiť. Boli však už v ochrannej zóne zápasiska a rozhodca zastavil zápas. Keď ich dal do stredu zápasiska, tak sa Alexandra nenastavila do pozície, v akej boli predtým, a nezablokovala súperkinu ruku. Súperka to využila a nasadila jej ezekiel choke. Po zápase sme boli smutní, no nedá sa nič robiť. Alexandre pribudla do zbierky ďalšia strieborná medaila. Má však veľký potenciál. Má výborný prístup k tréningom, postupne zbiera ďalšie reprezentačné skúsenosti, pravidelne sa zúčastňuje turnajov doma a najmä sa snaží súťažiť v Poľsku, kde je silná konkurencia a výborné turnaje.
Po predchádzajúcich reprezentačných výkonoch Ely Kováčovej, ktorá predtým v Rumunsku a tiež na ME na Cypre predviedla výborné výkony, sme verili, že Ela v kategórii U18 do 63 kg získa pre SR ďalšiu medailu. No, žiaľ, sa to nepodarilo. Ela síce dokopy vyhrala 3 zápasy, keď dokázala poraziť reprezentantky Rumunska, Talianska a aj Ruska, no po prehrách najskôr v hlavnom pavúku s Ukrajinkou a v boji v double elimination o bronz s Francúzkou, kde sa v súboji o tretie miesto zranila, nakoniec vybojovala 5. miesto. Výsledok to bol dobrý, ale celkovo predvedený výkon zaostával za tým, čo Ela vie. Stres z podujatia jej zväzoval ruky aj nohy a v zápasoch, aj v tých vyhratých, sa veľmi trápila a urobila veľa zbytočných chýb.
Posledným zástupcom na podujatí bol Lukáš Kostúr v kategórii U16 do 52 kg. Lukáš bol výborne pripravený, okrem prípravy v domácom klube sa zúčastňuje aj kempov v zahraničí. Na lige aj na MSR ukazuje, že je to výborný zápasník, ktorý dokáže porážať aj starších a ťažších zápasníkov. No ani jemu turnaj nevyšiel. Mal súpera z Izraela, ktorý ho porazil na body, a v double elimination mal Gréka. Bol to veľmi tesný zápas, ktorý nakoniec vyhral Grék, a Lukáš obsadil 13. miesto zo 17 zápasníkov.
Zhodnotenie podujatia
Miroslav Ševčík
Podujatie bolo síce rozložené na veľa dní, ale inak bolo veľmi pekne zorganizované. Ubytovanie, transporty, akreditácia – všetko bolo super pripravené.
Reprezentácia sa nám pekne kryštalizuje. Na jednej strane máme už ostrieľaných zápasníkov, ktorí tvoria jadro reprezentácie a sú oporou pre zápasníkov s menšími skúsenosťami. Tento rok sa nám veľa zápasníkov presunulo do vyšších vekových kategórií. Sme na to pripravení a komunikujeme so všetkými trénermi zápasníkov v reprezentácii. Na ME a MS sa stretáva naozaj zápasnícka špička. My máme maličku reprezentáciu a snažíme sa držať na žinenke krok so všetkými krajinami. Zápasníci sa za predvedené výkony nemusia hanbiť. Všetci sú dostatočne skúsení a uvedomujú si, kde sú ich slabiny a na čom majú pracovať.
Od vytvorenia prvého oficiálneho reprezentačného tímu ešte v roku 2022 som pri reprezentácii stále. Je to dlhodobý proces a treba pracovať najmä so zápasníkmi, ktorí chcú reprezentovať, lebo v takom prípade finančné prostriedky na reprezentáciu, prípadne na talentovanú mládež, nevyjdú nazmar. Tento rok nás čakajú aj ME NO GI v Rumunsku, kde verím, že sa predstavia aj reprezentanti, ktorí sa špecializujú najmä na NO GI, a potom máme ešte MS. Čaká sa stále na miesto podujatia, ktoré ešte nie je stopercentne isté, a najmä kvôli bezpečnosti sa o tom diskutuje.
Martina Sitárová
Ako trénerka ŠPORTOVÉHO KLUBU BEST FITNESS SENEC a členka výpravy Slovenského zväzu športového ju-jitsu som mala česť byť súčasťou podujatia JJIF European Championship U16, U18, U21 2026 v Heraklione na ostrove Kréta.
Pre našu výpravu to bola silná konfrontácia s európskou špičkou na jednom z najväčších mládežníckych turnajov federácie. Ela a Natália nastúpili na tatami s rešpektom, ale aj odhodlaním ukázať svoj potenciál. Som hrdá na obe športovkyne – nielen za výkony, ale aj za prístup, ktorý na takýchto podujatiach rozhoduje.
Natália Sitárová vybojovala v kategórii U21 −57 kg (Ne-Waza) bronzovú medailu. Jej cesta turnajom však nebola len o fyzických súbojoch, ale najmä o zvládnutí náročných momentov v hlave. „Môj najťažší zápas bol asi ten tretí, hlavne psychicky. Bola som frustrovaná, že som nemohla nic urobiť bez toho, aby som neohrozila svoju pozíciu,“ opisuje. Prehra v tomto zápase ju zasiahla, no nezlomila. „Pomyslenie, že stále je možnosť postaviť sa na stupienok víťazov vďaka double elimination, ma motivovalo pozbierať sa a zabojovať.“ A práve táto schopnosť sa ukázala ako kľúčová. Návrat späť do turnaja a zvládnutie ďalších zápasov ju doviedli až k bronzu.
Ela tentokrát neodchádzala spokojná so svojím výkonom, no aj toto patrí k vrcholovému športu. „S mojím výkonom vôbec nie som spokojná. Mala som mentálny blok a ťažko sa mi sústredilo, preto som v zápasoch chybovala,“ hodnotí otvorene. Zároveň však presne vie, čo je potrebné zmienit. „Viem, na čom pracovať a v čom sa zlepšiť. Teším sa na ďalšiu súťaž.“ Dôležité je, že Ela už vie, ako chutí medailový úspech z majstrovstiev Európy (Rumunsko). Aj preto je táto skúsenosť skôr impulzom než prekážkou.
Celkové hodnotenie podujatia je z našej strany veľmi pozitívne. Organizácia, logistika aj zázemie boli na vysokej úrovni. „Všetko bolo krásne zorganizované – od prevozov až po samotnú halu,“ zhodnotila Natália. Podobne to vnímala aj Ela: „Organizácia sa mi veľmi páčila, všetko bolo prehľadné.“ Takéto podmienky umožňujú športovcom sústrediť sa na to podstatné – výkon.
Podujatia ako majstrovstvá Európy majú pre mladých športovcov obrovský význam. Konfrontácia s najlepšími, zvládanie tlaku aj vlastných očakávaní – to všetko sú skúsenosti, ktoré sa nedajú natrénovať v telocvični. Ďakujem Slovenskému zväzu športového ju-jitsu za možnosť byť súčasťou tejto výpravy. Naše športovkyne ukázali potenciál, charakter aj odhodlanie. A presne na tom sa dá ďalej stavať.
Miroslav Mlynček
Už pred turnajom som sa cítil skvelo a bol som motivovaný zlatou medailou z Majstrovstiev Európy NO GI. Od váženia až po turnaj som sa opäť strašne tešil na to, kedy vbehnem na žinenku. Vyspal som sa skvelo, asi najlepšie zo všetkých predošlých turnajov, a nebolo nič, čo by som mal v hlave, že ma brzdí alebo je zlé. A bolo to vidno aj v zápasoch, keď som všetkých súperov zo Španielska, Talianska, Belgicka a Grécka jednoznačne porazil a nebol som ohrozený. Celkovo mám z podujatia veľmi dobré spomienky. Organizačné zvolávanie zápasov a priebeh boli bez problémov, takisto transfery… Som šťastný, že som opäť rozoznel slovenskú hymnu a začal sezónu zlatou medailou. Teším sa na zvyšok sezóny a verím, že sa mi podarí doniesť medaily aj z ďalších podujatí.
Alexandra Jakubcová
Za jeden z úspechov na tomto turnaji považujem aj to, že sme sa na Krétu vôbec dostali. Keď nás na letisku v Aténach nechceli pustiť cez check-in, poriadne som sa vyľakala, ale našťastie po tom, ako sme zburcovali všetkých rodičov a po hodine vybavovania, sme každý s jedným kimonom v ruke nasadli do lietadla a doleteli na Krétu. Tam nás pred letiskom čakal taxík, ktorý nás odviezol na hotel.
V stredu sme mali váženie. Váha bola ako vždy neorganizovaný chaos. Milión ľudí, z ktorých sa každý snažil pretlačiť dopredu, ale keď sme po hodine a pol čakania všetci navážili, bol to úplne super pocit. V hale sme už potom iba počkali na dekorovanie a prvým transferom sme išli na hotel, kde sme konečne mohli ochutnať všetky tie fantastické jedlá.
Nasledujúci deň bol dňom zápasov. Hneď po raňajkách sme sa odviezli do haly, keďže Ela zápasila ráno. Po jej zápasoch som prišla na rad ja. Nebudem popierať to, že som bola úplne, totálne vystresovaná, ale hneď, ako som vstúpila na žinenku, stres zo mňa opadol. Do prvého zápasu som dostala súperku z Francúzska, ale dokázala som celý zápas ukontrolovať a vyhrať na dva body. V ďalšom zápase s Nemkou som bola väčšinu času v hornej pozícii v half guarde a snažila sa utiahnuť wristlock, ktorý som ale nakoniec utiahnuť nestihla, a tak som vyhrala na dve výhody.
Vo finále som mala Ukrajinku, s ktorou sa už pár rokov na turnajoch stretávam a ešte som ju nedokázala poraziť. Mám ale pocit, že sa každým zápasom zlepšujem, a to je to podstatné. Keď mi asi po minúte a pol prešla open guard, mala som tam pripravený únik cez underhook, ale nestihla som ho uskutočniť, pretože mi nasadila ezekiel. Vôbec som to nečakala, a tak som opäť skončila druhá. Nemôžem však povedať, že by ma netešilo striebro z ME, aj keď som trochu sklamaná, že sa mi nepodarilo získať zlato. Celková organizácia turnaja bola podľa mňa dobrá, možno až na organizáciu váženia. Ubytovanie aj presuny medzi hotelom a halou boli tiež perfektne zabezpečené a aj atmosféra bola super. Bola som príjemne prekvapená organizáciou medailového ceremoniálu, ktorý bol síce zdĺhavý, ale bol zorganizovaný veľmi slušne. So svojím výkonom som tiež spokojná. Tento turnaj bol mojou premiérou v kategórii U18 a myslím si, že dopadol veľmi dobre, aj keď je tu ešte veľa vecí, ktoré musím dotrénovať a zdokonaľovať.
